Príprava štrajku
Rok 1937 sa vyznačoval nebývalou intenzitou diania vo všetkých oblastiach života ČSR. Veľké rozdiely a tým aj napätie bolo najmä medzi rastom ziskov kapitalistov a zhoršujúcou sa situáciou postavenia chudobných vrstiev národa. Kým produktivita práce vystupovala nad európsky priemer, životná úroveň v ČSR bola hlboko pod ním.
V máji 1937 bolo vyše pol milióna nezamestnaných, z ktorých iba tretina dostávala pravidelné podpory podľa gentského systému. Roľníci dostávali nízke ceny za poľnohospodárske produkty, museli však draho platiť za priemyselný tovar (o 29% viac), ktorý roľník potrebuje. Pokles životnej úrovne sa odrážal aj v tržbách napr. konzumných družstiev (o 22% oproti roku 1929).
V roku 1937 bola veľmi zložitá situácia aj v okrese Poprad. Charakterizovala ju predovšetkým katastrofálna nezamestnanosť, ktorá podľa úradných hlásení dosahovala okrem letných mesiacov, okolo 700 - 800. Z toho v obvode Hranovnica a Kubachy, v jednotlivých mesiacoch a pohybovala od 106 do 317, čo činilo skoro polovicu všetkých nezamestnaných. Niektorí nezamestnaní nenachádzajúc východiska zo zúfalej situácie obracali sa so žiadosťami o podporu až na prezidenta Beneša, avšak bezvýsledne.
Na viacerých miestach dochádzalo k mzdovým hnutiam. Zásluhu na ich organizovaní vo väčšine prípadov mali komunisti.
V tomto období existovala veľká roztrieštenosť robotníckej triedy a jej izolácia od širokých stredných vrstiev miest a dedín. Komunisti to dávali za vinu rôznym buržoáznym stranám, ale aj sociálno-demokratickej a ňou vedeným odborovým organizáciám. Keďže v roku 1938 sa chystali voľby, všetky existujúce strany v okrese vyvíjali veľkú politickú aktivitu, najmä HSĽS, sociálno-demokratická strana, republikánska strana, zemedelská a maloroľníckeho ľudu a ďalšie. Vytvárali sa však aj nové strany, napr. Kresťansko-socialistická strana v Hranovnici (51 členov - robotníci na píle v Hranovnici - Dubine). Aj komunisti v okrese Poprad začali nebývalú politickú aktivitu medzi robotníkmi, malými a strednými roľníkmi. Dôkazom toho je fakt, že okresný úrad bez výhrad povoľoval zhromaždenia napr. fašistických strán, ale úplne znemožňoval politické akcie komunistov. Okresný náčelník v Poprade správe Krajinského úradu v Bratislave v máji 1937 to odôvodnil takto: "Okresný úrad nevzal v známosť verejné zhromaždenie komunistickej strany aj z dôvodov verejného kľudu a poriadku a z dôvodov štátobezpečnostných, že na každom komunistickom zhromaždení následkom nesvedomitého štvania bol ohrožený verejný kľud a poriadok. Je treba pečovať o kľud, pokojného občianstva, ktoré sa kľudne venuje svojmu povolaniu. Zakazujú sa schôdze aj dôvodov úsporných, keďže ku každému takému ľudovému zhromaždeniu treba sústrediť 20 - 25 četníkov z okresu, ktorí tým utrácajú mnoho času".
Celkovú hospodársku a politickú situáciu v roku 1937 sa rozhodli využiť aj povozníci z obcí hornádskej doliny zvážajúci guľatinu na pílu v Hranovnici - Dubine. Chceli prinútiť firmu k tomu, aby im za zvoz dreva podstatne zvýšila mzdy. Za to, že povozníci môžu dosiahnuť splnenie svojich požiadaviek sa prihovárala skutočnosť, že firma mala množstvo objednávok a preto jej záležalo, aby píly boli v prevádzke a k tomu potrebovali dostatok guľatiny.
S iniciatívou vynútiť od firmy zvýšenie miezd, hoci aj štrajkom vyšli povozníci z Kubach. Po vzájomnej porade sa obrátili o pomoc na vtedajší Okresný sekretariát KSČ v Poprade, ktorý im odporučil, že ak chcú dosiahnuť úspech, musia sa organizačne zjednotiť, v čom im sľúbil pomoc. Vyššie stranícke orgány im poslali na pomoc svojich veľmi skúsených funkcionárov poslanca Jozefa Valu a Jána Osohu.
V lete 1937 J. Valo, J. Osoha (tajomník odborového Zväzu domkárov, malých a stredných roľníkov z Bratislavy - ďalej len "Zväz"), Rudolf Hering z Popradu a niektorí funkcionári z Kubach, začali politicko-organizačnú kampaň za založenie odborovej organizácie, v mene ktorej neskôr Zväz mohol vyjednávať so zamestnávateľom a okresným úradom. Prípravy pokročili tak ďaleko, že 8. augusta 1937 mohli napísať okresnému úradu oznámenie, že v obci Kubachy zamýšľajú založiť odborovú organizáciu. Na liste boli podpísaní: Štefan Orolín, Jozef Bendík, Juraj Vitko a Ján Marko. Dňa 15. augusta 1937 bola ustanovujúca schôdza odborovej organizácie. Po jej založení mimoriadnu pozornosť venovali zjednoteniu povozníkov všetkých príslušných obcí aj za myšlienku štrajku, ak by rokovania boli bezvýsledné. J. Valo a J. Osoha museli dokazovať, že v prípade štrajku len povozníkov z Kubach nemôže byť ten úspešný. Jednota, ktorej sa až na ojedinelé prípady dosiahla, slávila úspech, čo potvrdil aj priebeh udalostí v nasledujúcich mesiacoch.
Keďže vyjednávania povozníkov s firmou J. Ph. Glesinger boli neúspešné, v snahe dosiahnuť splnenie požiadaviek povozníkov, sprostredkovania sa ujal Zväz, osobne jeho tajomník J. Osoha. Povozníci urobili maximum preto, aby sa mzdový spor vyriešil mierovou cestou, o čom svedčí aj korešpondencia medzi Zväzom a okresným úradom. Za to, že muselo dôjsť k štrajku nesie plnú zodpovednosť firma a hlavne okresný náčelník Haviar.
V polovici septembra 1937 sa obrátil Zväz písomne na Okresný úrad v Poprade a oznámil, že medzi povozníkmi obcí Kubachy, Kravany, Hranovnica a Spišská Teplica a firmou I. Ph. Glesinger vznikol mzdový spor. Sekretariát v zastúpení svojich členov v uvedených obciach prosil okresný úrad o zvolanie rokovania, na ktorom by sa vzniknutý spor urovnal. K rokovaniu doporučil prizvať:
1. zástupcu firmu,
2. zástupcu Zväzu,
3. zástupcov povozníkov z jednotlivých obcí takto:
Kubachy: Štefan Fábry, Ján Lopuch, Štefan Vitko a Pavol Bendík,
Kravany: Ján Hronec a Ján Tala Pavličko,
Hranovnica: Ján Raček a Martin Kolba,
Spišská Teplica: Jozef Durkot a Jozef Jamnický.
Za pomoci Zväzu napísali povozníci svoje požiadavky, ktoré predostreli firme. V ich úvode sa hovorí: "V dôsledku toho, že za poslednú dobu veľmi podražili životné články, najmä zdvihli sa v cene priemyselné výrobky potrebné pre naše hospodárstva, nie sme v stave ďalej, bez nebezpečenstva pre ďalšie naše samostatné hospodárske jestvovanie pracovať za staré mzdové tarify, ktoré už samy po sebe neodpovedajú zvýšeným cenám dreva za posledné dva roky."
Konkrétne požiadavky:
I. za zvoz 1 kub. m. dreva z rúbaniska Kubašok, vzdialeného 10 km žiadame 20 Kč
Zimná voda 12 km (pri špatnej ceste) 26 Kč
Skalnitý závoz 14 km 30 Kč
Vyveračka 22 km 32 Kč
Kameniska 32 Kč
Peklisko 32 Kč
Visová 22 Kč
Morenzeif 13 Kč
II. Žiadame, aby boli zrušené zo zárobku furmanov akékoľvek zrážky na "Kassakonto".
III. Žiadame, aby meracie nástroje (cólovnice) boli skontrolované úradmi, a aby k meraniu dreva bol vždy pripustený aj furman, ktorý toto drevo priviezol.
Pod požiadavkami boli podpísaní 7 furmani.
Po predostretí požiadaviek firme a žiadosti Zväzu okresnému úradu o sprostredkovanie začal sa boj na jednom, neviditeľnom fronte. Okresný náčelník v Poprade Haviar, ktorý nadržiaval majiteľom píly, robil všetko, aby znemožnil rokovanie a tým aj splnenie požiadaviek povozníkov. Náčelník počas svojej pôsobnosti v Poprade bol známy ako arcireakcionár, ktorý sústavne znemožňoval komunistom akúkoľvek činnosť, čo zdôvodňoval tým, že "zvolávatelia neposkytujú úradu dostatočné záruky na to, že by schôdze neboli zneužité k narušeniu verejného kľudu a poriadku...". Keďže v tejto činnosti pokračoval, interpeláciu vzniesol k tomu aj poslanec Dr. Vladimír Clementis. Po nej požiadalo Prezídium krajinského úradu v Bratislave okresného náčelníka Haviara o vyjadrenie.
Okresný náčelníkom pokračoval vo svojej činnosti aj počas pohnutých dní pre hornádsku dolinu. Na žiadosť o sprostredkovanie v mzdovom spore poslal Okresný úrad Zväzu dňa 27. septembra 1937 odpoveď, v ktorej píše, že v uvedenom prípade nejde o mzdový spor, lebo povozníci nie sú trvale zamestnaní u firmy Glesinger, ale sú vraj podujimatelia a nepracujú za mzdu, ale za honorár a keďže situácia je taká, vraj ide o vec zmluvných strán, povozníci - firma, teda o vec súkromnú a nie úradnú, ktorá by sa mala prejednať na okresnom úrade.
Táto odpoveď sa zdala okresnému úradu dosť nepresvedčivá, poslal Zväzu dňa 29. septembra 1937 ďalší list, v ktorom sa píše: "Ku tamojšiemu požiadaniu došlému dňa 22. IX. 1937 zdeľujem, že žiadané pojednávanie nemôže byť zvolané, lebo nebolo preukázané, že tam. (pozn. tamojší) sekretariát je legitimovaný k zastupovaniu popradského roľníctva..."
I napriek týmto nezmyselným obštrukciám okresného náčelníka a nevyjadrenia sa firmy k požiadavkám povozníkov, Zväz v Bratislave nestratil trpezlivosť a vieru v pokojné vybavenie sporu a preto dňa 6. októbra 1937 poslal odvolanie proti výmeru Okresného úradu v Poprade zo dňa 27. IX. 1937 na Krajinský úrad v Bratislave, v ktorom vyvracia dôvody okresného náčelníka ako neopodstatnené, čo potvrdzuje citátom zo Zväzových stanov, kde sa hovorí: "... háji hmotné záujmy členstva".
Keďže povozníci boli organizovaní vo Zväze a jednalo sa o mzdový spor, teda hmotné záujmy jeho členov a Zväz dostal aj písomné splnomocnenie povozníkov bolo jasné, že má plné právo jednať s firmou aj úradmi v prospech svojich členov. Okresný náčelník sa neponáhľal. Na uvedené odvolanie, ktoré sa krajinskému úradu posielalo cez okresný úrad, vlastnou rukou dňa 9. X. 1937 napísal: "Pripojiť pred spisy", čo znamenalo založiť odvolanie Zväzu ako bezpredmetné.
Pretože Zväzu na jeho odvolanie odpoveď neprišla, tajomník J. Osoha dňa 12. októbra 1937 sa telefonicky sťažoval Krajinskému úradu v Bratislave na nezodpovedný postup a postoj Okresného úradu v Poprade k jeho žiadostiam. Krajinský úrad dňa 14. októbra 1937 žiadal od Okresného úradu v Poprade správu a vyjadrenie v predmetnej veci.
Posledný pokus o sprostredkovanie urobil J. Osoha dňa 23. októbra 1937, keď na žiadosť povozníkov osobne vyjednával s firmou Glesinger a na Okresnom úrade v Poprade, avšak opäť bezvýsledne.
Z uvedeného je vidieť, že pre sebavedomý a protiľudský postoj okresného náčelníka a pre ziskuchtivú neoblomnosť firmy Glesinger, boli vyčerpané všetky možnosti zo strany Zväzu a povozníkov vyriešiť mzdový spor a ďalšie oprávnené požiadavky pokojnou cestou - rokovaním.
Čaša trpezlivosti pretiekla.
