Situácia v prvej polovici tridsiatich rokov

V Kubachoch boli v minulosti pre obyvateľov možné dva druhy obživy: poľnohospodárstvo a práca v lese pri rúbaní a zvážaní dreva. Väčšina vlastníkov pôdy patrila k malým a stredným roľníkom s výmerom pôdy do 10 ha, pričom táto bola rozdrobená na malé roličky, keďže deľby majetku po rodičoch (deti z viacpočetných rodín si nárokovali na svoj podiel z otcovského majetku). Nepriaznivé klimatické podmienky, zlá kvalita pôdy, jej nedostatočné hnojenie (hlavne umelými hnojivami) a primitívne obrábanie pre nedostatok železného náradia boli príčinou veľmi malých výnosov obilných, ale aj ostatných plodín. Malá úroda nestačila uživiť mnohopočetné rodiny, a preto Kubašania boli nútení privyrobiť si najmä pri zvážaní dreva na pílu firmy J. Ph. Glesinger do Hranovnice alebo do Popradu.

Všeobecná svetová hospodárska kríza v rokoch 1929 - 1933, ktorá postihla aj ČSR, mala neblahé následky aj v bývalom okrese Poprad, hlavne v oblasti hornádske doliny, ako v jednej z najchudobnejších v okrese. Niektorí obyvatelia z Kubách okrem schátranej chalupy a vlastných rúk nemali nič. Pracovné príležitosti boli veľmi obmedzené. Prvá republika vytvorila priepastné rozdiely medzi vrstvami obyvateľstva. Kým produktivita práce vystupovala na európsky priemer, životná úroveň časti obyvateľstva bola hlboko pod ním. Prichádzali rôzne formy odporu.

Obvodné notariáty v Kubachoch a v Hranovnici vo svojich hláseniach z tohto obdobia uvádzajú katastrofálnu situáciu v obciach svojho obvodu.

Keďže počet nezamestnaných v roku 1933 bol vysoký, Ministerstvo sociálnej starostlivosti muselo na stravovaciu akciu pre nich prispieť sumou 60 850 Kč, krajinský úrad 50 000 Kč, okres 30 000 Kč a z rôznych zbierok 11 000 Kč. Aj keď po roku 1933 dochádza k oživeniu hospodárstva, situácia v hornádskej doline sa podstatne nezlepšila.

Situáciu malých a stredných roľníkov popri nízkych výnosoch poľnohospodárskych plodín, značne komplikovali aj nevýhodné vzťahy na trhoch pri odpredávaní produktov, najmä obilia. Napr. obilný monopol v roku 1935 kupoval obilie od roľníkov ako treťotriedne po 80 Kč/1 q, ale to isté predával ako obilie vyššej kvality po 120 Kč/1 q. Malí a strední roľníci doplácali pri predaji aj preto, že ho nemohli predať v čase konjuktúry (pozn. súhrn priaznivých okolností spôsobujúci rozkvet, najmä ekonomický) cien obilia, ale hneď po zbere úrody a to preto, že bolo treba uhradiť množstvo rôznych daní a dlhov. Túto situáciu využívali aj veľkostatkári, ktorý cez svojich nákupných agentov na trhu, ktorý sa konal v Spišskej Sobote, skupovali obilie od roľníkov po 40 - 45 Kč/1 q, ktoré mu na jar veľkostatkár predal späť za trojnásobnú cenu.

Roľníkov veľmi gniavilo aj splácanie pôžičiek, ktoré si boli nútení požičiavať za vysoké úroky. Avšak skoro o polovicu pôžičky prišiel roľník už v čase, keď ju ešte vybavoval. Musel podplácať advokáta, ručiteľov a ďalších, kým sa mu ju podarilo získať. A tak kolotoč večnej zadlženosti sa neustál krútil, až kým exekútori nepredali podstatnú časť, alebo celý majetok a často aj chalupu zadlženého roľníka.

Ešte do ťažšej situácie sa dostávali bezzemkovia a nezamestnaní robotníci, na ktorých sústavne naliehali notárske úrady, Berný úrad v Spišskej Sobote a Berná správa v Spišskej Novej Vsi, aby platil dane. Potvrdzuje to aj prípis Bernej správy v Spišskej Novej Vsi okresnému náčelníkovi v Poprade zo dňa 11.1.1934, v ktorom sa okrem iného hovorí: "Dľa správy berného úradu Spišská Sobota však tieto obežníky (notárom o výbere daní) vôbec nemali žiadneho úspechu a naprosto žiadnej nápravy sa nestalo u notariátu Hranovica, Kubachy a Stráže..." Nezamestnaní prihlásení na podporu museli dokázať nepretržitú 3-mesačnú prácu, inak bola vyberaná daň notárom cestou exekúcie a za asistencie četníkov.

K 1. 12. 1935 bolo v obvode Kubachy 91 nezamestnaných, z toho 49 robotníkov u firmy Glesinger. O neúplnosti údajov o nezamestnaných svedčí fakt, že okresný náčelník dňa 4. 12. 1935 vytýkal notárom, že vôbec neposielajú hlásenie o počte nezamestnaných vo svojom obvode. V roku 1936 bolo v obvode Kubachy evidovaných 707 nezamestnaných (okrem mesiacov jún - október) a v obvode Hranovnica 1019 nezamestnaných (okrem mesiacov júl - november). Z uvedených faktov vyplýva, že k celookresnému pomeru najviac nezamestnaných bolo z obvodov Kubachy a Hranovnica, teda najchudobnejšej oblasti okresu. Tieto údaje poukazujú tiež na to, že väčšinu roka desiatky robotníkov boli bez zamestnania a iba počas 4 mesiacov našli príležitostné zamestnanie.

Situácia v rokoch 1934 - 1936 objektívne dávala podnet k nespokojnosti, ktorá vyvrcholila aj v štrajkoch.

Niektorí nezamestnaní veril v "ľudskosť" úradov, a preto sa na ne obracali s prosbami o pomoc. V niektorých sa odráža priam zúfalá situácia.

V marci 1935 napísalo 75 nezamestnaných z Popradu žiadosť adresovanú okresnému úradu: "Hlad a bieda v našej obci dosiahla takých rozmerov, že v našich domácnostiach ani kúska chleba niet a našim deťom hrozí hladová smrť. Sme už dlhú dobu bez akéhokoľvek zárobku". Ďalšiu žiadosť zaslali v apríli 1936 s konkrétne formulovanými požiadavkami:

1. zahájenie investičných prác;
2. veľkonočná výpomoc v stravovacích lístkoch zvýšením ich hodnoty na 20 Kč, resp. 40 Kč, zlepšenie gentského systému (pozn. systém podpory v nezamestnanosti) a stravovacej akcie;
3. dať nezamestnaným potraviny, ktoré dala vláda a ktoré boli zadržané;
4. ľudské zaobchádzanie s nezamestnanými, aby mohli uplatniť slobody pre svoje hnutie podľa ústavy.

Okresný náčelník Haviar ich prečítal a označoval značkou ad acta, ako bezpredmetné.

Väčšinu akcií nezamestnaných organizovali funkcionári a členovia komunistickej strany, ktorí považovali za potrebné prejsť od písania žiadostí ku konkrétnym činom.

Vo februári 1935 sa uskutočnili v okrese hladové pochody. Dňa 21.2.1935 80-členná delegácia komunistov z celého okresu žiadala na okresnom úrade podporu. Na druhý deň asi 100 demonštrantov sa dostavilo do Robotníckeho domu v Poprade, kde vzniesli svoje požiadavky.

Dňa 7.4.1936 sa pred Okresným úradom v Poprade konala masová demonštrácia nezamestnaných, ktorí sa domáhali peňažnej podpory. Nezaobišlo sa to bez zákroku četníkov a zatýkania.

V rokoch 1935 a 1936 došlo tiež k významným štrajkom. V januári 1935 povozníci z Kubach, Kravan a Vikartoviec zvážajúci guľatinu na pílu v Hranovnici vstúpili do štrajku za zvýšenie miezd, keďže predtým rokovania s firmou boli bezvýsledné. Po viacerých prieťahoch bol spor urovnaný na okresnom úrade až 7.2.1935.

Vo februári 1936 zorganizoval štrajk na píle Glesinger v Poprade komunistický poslanec Karol Šmidke. Keďže zhromaždenie 150 robotníkov 15. februára na príkaz okresného náčelníka 7 četníkov rozohnalo, k štrajku za zvýšenie miezd došlo v dňoch 20. - 23. februára 1936. Koncom februára došlo k všeobecnému štrajku povozníkov a drevorubačov z Vernára zamestnaných vo firme Glesinger, ale aj v ďalších firmách. Súčasne zvolený štrajkový výbor dňa 26.2.1936 žiadal okresný úrad o zásah a pomoc v prospech štrajkujúcich. Štrajk a žiadosť o pomoc zdôrazňovali: "... že mzda už bola tak mizerná jak povoznícka tak aj drevorubačská, že to bolo už neznesiteľné." Okresný náčelník 2.3.1936 vzal žiadosť na vedomie, ale nepohol ani prstom.

Hromadiace sa požiadavky nezamestnaných a čiastočne zamestnaných, manifestácie, hladové pochody a aj štrajky za zvýšenie miezd v tých rokoch vzbudili rešpekt u vládnej moci. Hoci si boli vedomí nebezpečenstva, ktoré im hrozilo, boli donútení hľadať východiská a aspoň minimálne prostriedky na uľahčenie situácie hladujúcich nezamestnaných a ich rodín.

Boli to predovšetkým tzv. strané lístky (žobračenky), ktoré nezamestnaní dostávali. Avšak ja pri ich prideľovaní sa robili rôzne obštrukcie najmä preto, aby ich nedostali "nežiaduce" osoby. Postarali sa o to tzv. sociálne komise, na úrovni okresu a obcí, v ktorých boli ľudia, ktorí nikdy nevedeli, čo to je nezamestnanosť a hlad. O nespokojnosti s takouto komisiou svedčí skutočnosť, že 14. februára 1936 sa v Kubachoch uskutočnilo veľké zhromaždenie nezamestnaných, z ktorých 60 sa odobralo pred obecný úrad a žiadali zvoliť dvoch nezamestnaných do obecnej sociálnej komisie, ktorá udeľovala podpory v nezamestnanosti a riadila tzv. stravovacie akcie.

Svedectvo nehumánneho vzťahu okresného úradu k nezamestnaným je fakt, že vo februári 1935 vrátil Krajinskému úradu v Bratislave 48 poukazov v hodnote 680 Kč, ako nepoužité, hoci v tom čase boli v okrese stavby hladujúcich. Peniaze, ktoré dostal okresný úrad od Ministerstva sociálnej starostlivosti 15.10.1934 na nákup zemiakov pre nezamestnaných, rozdelili pre notariáty takto: Poprad - 3000 Kč, Veľký Slavkov - 300 Kč, Spišská Sobota - 1 200 Kč, Veľká - 300 Kč, avšak obvody Kubachy a Hranovnica, kde bieda bola obzvlášť výrazná, nedostali ani korunu. 

V okrese sa vyskytli aj prípady zneužívania žobračeniek.

Ťažkú situáciu nezamestnaných zneužívali často aj miestni obchodníci, ktorí sami zvyšovali ceny základných potravín, čo zdôvodňovali nákladmi na ich dovoz.